P. Križo – Čo je dôležité vedieť o mostoch z hľadiska ich vlastníctva a správy?

J. Rubint – Z pohľadu občana, komfortu užívania mostných konštrukcií či výkonu práv a povinností z hľadiska napríklad bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je rovnaký bez ohľadu na majiteľa alebo správcu objektu mosta či priľahlých komunikácií. Toto sa týka aj technickej a sezónnej údržby. Komplikácia  nastáva vo chvíľach horšieho technického stavu. To už človek vníma na vlastnej koži. Keď most  využíva denne cestou do práce alebo školy a je na ňom napríklad opatrenie dopravného obmedzenia. Vtedy by mal občan spozornieť, aby vedel kto je vlastne adresátom požiadaviek. Od veľkosti mostnej konštrukcie a rozsahu opravy potom závisí čas a dĺžka rekonštrukcie, trasovanie obchádzok, ale to je zas už na dopravných inžinieroch.

P. Križo – Kto môže byť majiteľ a správca mostného objektu?

J. Rubint – Drvivá väčšina mostov patrí nám všetkým. Z právneho hľadiska býva vlastníkom mostov štát, vyšší územný celok, obec alebo Národná diaľničná spoločnosť a železnice. Čo sa správy mostov týka, väčšinu z cestných mostov spravuje niektorá regionálna správa a údržba ciest, Slovenská správa ciest, magistráty v našich väčších mestách, mestá a obce samotné, ale aj súkromný sektor hlavne pri objektoch PPP projektov. Existujú aj mosty v súkromnom vlastníctve a správe, napríklad vo veľkých závodoch, ale občania denne využívajú najmä mosty, ktoré sú vo vlastníctve a správe miestnej samosprávy.

P. Križo – Ako bežný človek môže odhadnúť kto vlastní a spravuje most?

J. Rubint – Slovenská správa ciest spravuje Informačný systém Modelu cestnej siete, ktorý ponúka aj interaktívnu mapu, na ktorej je možné vyhľadať základné údaje o moste. V tejto databáze by mali evidovať svoje mosty všetci majitelia. Ak sa majiteľ nedá vyčítať priamo z tejto mapy alebo inak verejne dostupných zdrojov, tak vo všeobecnosti platí pravidlo, že objekty na diaľniciach a rýchlostných cestách spravuje štátna diaľničná spoločnosť, mosty na cestách 1. triedy spravuje Slovenská správa ciest,  mosty na cestách 2. a 3. triedy spravujú VÚC prostredníctvom regionálnych správ ciest. Ostatné miestne komunikácie spravujú spravidla mestá a obce. Pre ilustráciu príklady. Most na rýchlostnej ceste pri Lovinobani spravuje štát. Napríklad most a nadjazdy na Gemerskej ceste už v Lučenci-Opatovej opäť spravuje štát, pretože ide o cestu prvej triedy. Most za Pôtrom spravuje VÚC. Keď sa vrátime naspäť do mesta, tak je prakticky jednoduchý kľúč. Všetky objekty mimo hlavné dopravné trasy sú s veľkou pravdepodobnosťou v správe mesta alebo obce.

P. Križo – Čo sa týka základných vlastností mostných konštrukcií. Aká je ich bežná životnosť?

J. Rubint – Záleží od mnohých faktorov. Ale v zásade záleží od roku jeho postavenia, použitého technologického postupu a kvality konkrétneho prevedenia. Okrem dopravnej vyťaženosti sú to okolité prírodné a poveternostné podmienky. V neposlednom rade je to stav a interval doterajšej údržby. Ale aby som odpovedal na otázku. Mosty sú štandardne navrhované na životnosť 100 rokov za predpokladu riadnej údržby. Po druhej svetovej vojne sa aj na našom území začalo s masovou výstavbou mostov technológiou prefrabrikácie a predpínania betónu. Táto technológia bola v tom čase novinkou a bola sprevádzaná nedokonalosťami ako nedostatočná injektácia káblových kanálikov predpínacej výstuže alebo nedostatočná hydroizolácia, či nedostatočná krycia vrstva výstuže betónom. Nebudem zachádzať do technických detailov, ale v kombinácii s nedostatočnou údržbou je to naozaj veľmi nepriaznivá zmes okolností. Toto je momentálne doslova plošný problém na Slovensku. O všetkých príčinách a následkoch by sme sa mohli rozprávať veľmi dlho. Každopádne bude veľmi náročné v krátkom čase opraviť doslova stovky mostov na celom území krajiny. Rovnako sa to týka aj mostných objektov v Lučenci, bez ohľadu na majiteľa alebo správcu. Pozornosť si zaslúžia štátne, rovnako ako mestské mostné konštrukcie. Odďaľovanie problému ho nevyrieši, naopak násobí jeho ďalšie náklady na riešenie.

P. Križo – Ako rekonštrukcia nejakého mostu ovplyvňuje ďalšie komunikácie v meste?

J. Rubint – Záleží od vyťaženosti cesty a stavebného postupu opravy. Platí to aj v prípade, ak ide o kompletnú výmenu mosta alebo jeho zásadných častí. V každom prípade však oprava, aj vyslovene plánovaná, hlavne na vyťažených dopravných trasách, výrazne ovplyvňuje a obmedzuje dopravnú situáciu na okolitých a pridružených cestných komunikáciách. Vo vyššej miere amortizuje povrchy ciest a ostatných mostov, pretože využitie alternatívnych trás je prirodzenou reakciou dopravy. Väčšie obmedzenia prichádzajú napríklad s odklonom nákladnej dopravy. Kapitola sama o sebe je ak most križuje železničnú trať.

P. Križo – V akom stave sú cestné mosty v Lučenci všeobecne?

J. Rubint – Mostné objekty v Lučenci a okolí najviac definuje tok Tuhárskeho a Krivánskeho potoka a železničné trate Košice-Zvolen a Lučenec-Utekáč. Výškové rozdiely prekonáva nadjazd v Opatovej pri kaštieli a lávka pre peších na Rúbanisku k poliklinike. Čo sa týka stavu, štátny most na Fiľakovskej ceste je už dlhšie otvorený len v obmedzenom režime, v hraničných hodnotách stupňa 6-Veľmi zlý a podľa deklarovaných informácií ho konečne čaká rekonštrukcia už tento rok. Veľký cestný nadjazd do Opatovej ponad železničnú trať je v stupni 6-Veľmi zlý. Most nad železničnou traťou smerom do Utekáča na ceste medzinárodného významu je označený stupňom technického stavu 6-Veľmi zlý. Snáď bude v blízkej budúcnosti naplánovaná jeho rekonštrukcia. O niečo lepšie je na tom most v katastri obce Vidiná ponad Krivánsky potok, ktorý je ale stále označený stupňom stavebno-technického stavu ako 5-zlý. Pre ilustráciu čitateľov, prevádzka mosta by sa mala pre dopravu úplne uzatvoriť pri poslednom stupni 7-Havarijný stav. Rekonštrukcia ktoréhokoľvek z nich prinesie značné zaťaženie a obmedzenia dopravy na ostatných cestách a mostoch v meste či mestskom okruhu pre kamiónovú dopravu. Z povahy veci je logické, že rekonštrukcia každého mosta prináša obmedzenia pre okolie aj všeobecnú dopravu. Kľúčové je v rámci možností sa čo najviac synchronizovať, plánovať a mať čo najviac pripravené ďalšie mosty a cesty aj staticky, aj povrchom.

P. Križo – Ako sú na tom mestské mosty?

J. Rubint – Ako statik musím povedať, že vizuálne posúdenie bez relevantnej diagnostiky je len fundovaný odhad. Po takejto orientačnej prehliadke sa ale dá povedať, že niektoré mostné konštrukcie v meste vyzerajú zdravo, no a niektoré ďaleko menej. Za pozornosť určite stojí lávka pre peších do Opatovej ponad železničnú trať či cestný most ponad Tuhársky potok na ulici Šafárika. Stav komunikácie priamo pri mostnej konštrukcií vyžaduje pozornosť aj chodník v Opatovej pri textilnom závode. Najväčšiu pozornosť si ale zaslúži lávka pre peších na sídlisku Rúbanisko spojujúca časti I. a II. pri základnej škole a poliklinike. Táto mostná konštrukcia postavená koncom 70. rokov má 50 rokov a už od pohľadu má najlepšie roky za sebou. Okrem kozmetických opráv evidentne neprešla zásadnou rekonštrukciou. Viac by som samozrejme vedel povedať, keby som mal možnosť nahliadnuť aj k neverejným dokumentom jednotlivých objektov.

P. Križo – Stav chodníkov a mostov v Opatovej viem posúdiť, aj ako chodec alebo cyklista, nielen teda na aute. Ale čo sa týka mostu pre peších na Rúbanisku, mesto v roku 2020 nechalo vypracovať štúdiu o stavu mosta s dosť výstražnými výsledkami, kde sa skloňovali odporúčania na rýchlu a zásadnú opravu. V akom stave je teda tento most?

J. Rubint – Pre definitívne stanovisko by som musel diagnostiku vidieť celú, najlepšie spoločne s dostupnou projektovou dokumentáciou. Ale podľa toho, čo ukazujete, že je uvedené v správe o diagnostike mosta, tak pravdepodobne z veľkej časti potvrdzuje to, čo obyvatelia alebo okoloidúci vidia na vlastné oči. Áno, ide o dosť degradovanú stavebnú konštrukciu. To, čo ja ako statik vidím voľným okom priamo tu na moste, v zásade tiež súhlasí s tvrdením zlého technického stavu mosta. Ak ide o diagnostiku dokonca z roku 2020 a nedošlo k odporúčaným stavebným zásahom, degradácia materiálov a konštrukcií určite pokročila. Ono s mostami je to úplne presne ako so zubami. Máte kaz a viete o ňom. Je len na vás, či si ho čím skôr dáte opraviť zubárovi alebo sa prebolíte až k vytrhnutiu zubu. A tiež nechcete robiť ani päť zubov naraz.

P. Križo – K zásadnej rekonštrukcií určite nedošlo. Je zložité rekonštruovať taký most alebo lávku pre peších ako je na Rúbanisku?

J. Rubint – Samotná konštrukcia zo stavebného hľadiska je pomerne zložitá, vzhľadom k výške a hlavne jej rozpätiam. Ďaleko viac stav komplikuje neadekvátna alebo nepravidelná údržba. Modernizačný dlh tejto stavby je evidentný. Vidieť to aj na nosných častiach, aj na doplnkoch ako sú schody či zábradlie. Ja ako stavebný inžinier by som v prípade rekonštrukcie tejto dôležitej komunikácie na sídlisku videl možno riešenie v ekonomickejšej stavbe so skromnejšími parametrami. Podľa mňa má tento most pomerne predimenzované riešenie kapacity možnej pešej premávky na ňom a možno by úplne stačil len jeden most s jednoduchším schodiskom, keďže v tomto prípade sú tie lávky vlastne mosty dva. To hovorím ako príklad hodný štúdie.

P. Križo – Je pre samosprávu náročné opraviť takýto most alebo postaviť nový?

J. Rubint – Zo stavebno-technického hľadiska existuje viac možností riešenia, záleží na rozpočte. Videl som projekty, kde samosprávy zo štrukturálnych fondov financovali ďaleko zložitejšie mostné stavby ako je táto. Mostu sa nevenovala pozornosť a zostarol. Vydrží, vieme ale odhadnúť aké bude počasie v nasledujúcich obdobiach? Či nebude popod túto mostnú konštrukciu vedený napríklad dočasný okruh mesta pre nákladné autá, v prípade opráv iných komunikácií alebo mostov. To len pre ilustráciu bežných a mimoriadnych faktorov opotrebenia mostnej konštrukcie. Alebo bude pár kilometrov odtiaľto opäť nejaké drobné zemetrasenie? Nechcem znieť apokalypticky, ale to sú skutočne faktory, ktoré ovplyvňujú dĺžku životnosti týchto stavieb, nielen tejto konkrétnej.

P. Križo – Keď si všetky tieto faktory spojíme s hraničnými hodnotami životnosti či aktuálnym stavom niektorých mostných konštrukcií…

J. Rubint – … je bez srandy najvyšší čas začať sa venovať mostom tak, aby mohli slúžiť ďalšie desiatky rokov a hlavne nedospieť do štádia, že budeme musieť opravovať naraz všetky, lebo sme tomu veľmi blízko a garantujem všetkým, že to nechceme.

P. Križo – Ani z ekonomického hľadiska. Zrejme ani dopravného, ani stavebného, ani už vôbec nie z hľadiska komfortu obyvateľov.

J. Rubint – Taká situácia by bola náročná pre úplne všetkých. Podľa mňa už aj tak čakajú všetkých správcov takto dotknutých objektov veľké a náročné úlohy ich riadneho udržiavania a opravy. Zároveň netreba zabúdať, že aj tie novšie mosty starnú. Ja som primárne statik-mostár. Spoločenskú zodpovednosť o ich nasledujúcej budúcnosti majú ale v rukách iní. Bude záležať od schopností manažmentu nielen na mestských pozíciách, ako sa vysporiadame s touto situáciou.

P. Križo – Ďakujem za vaše vyjadrenie k mostom v meste.

J. Rubint – Ďakujem za priestor.