Prečo máme venovať pozornosť študijným odborom?

Celý školský systém je v skutočnosti pozoruhodný a veľmi dôležitý fenomén. Od predškolskej prípravy najmenších, cez základné školstvo, kedy sa k základnému vzdelávaniu pridávajú organizované mimoškolské voľnočasové aktivity a výchova. No a v neposlednom rade, ďalším krokom, ktorý nielen z profesijného hľadiska finálne formuje takmer dospelého človeka je práve výber strednej školy a jej študijného odboru. Vedomosti sa ďalej zúročujú na vysokej škole alebo v práci. A práve tu je nutné pristaviť sa a poukázať na dôležitosť tejto témy a ako je nutné už dnes rozhodovať o tom, čo sa tu bude študovať o 5-10 rokov. Urobme viac.

Aktuálna štruktúra nie je dostačujúca?

Každý región je špecifický aj vo vzťahu požiadaviek na študijné odbory. Má množstvo obligátnych pozícií a potom také odbory, ktoré vyžaduje priamo trh. Ale potom sa zas na to musíme pozrieť očami žiakov a ich rodičov, ktorí si autonómne vyberajú z ponuky, o čo vlastne majú záujem. A znovu spomeniem nepriaznivý demografický vývoj v štáte a regióne. A keď by sme mali ísť hlbšie, tak je to na veľmi dlhú debatu.

Otázka bola či stačí, čo máme?

To sa, rečnícky, pýtam aj ja. Máme, čo potrebujeme? Stačí, čo máme? Mohol by som menovať množstvo odvetví, kde mám buď osobné alebo sprostredkované skúsenosti o nedostatkoch pracovného trhu. Nedostatkoch, ktoré pramenia nielen v školskom systéme, ale aj v nezáujme mladých ľudí. Dlho sme sa bavili, že v spoločnosti chýbajú napríklad remeselníci. No čím ďalej, tým viac začínam vnímať problém so základnými pozíciami. Presne tie, z prechádzajúcej odpovede. Kľúčové, obligátne, základné. Aby sme potom neboli prekvapení, keď nám v blízkej budúcnosti bytostne budú chýbať vodiči z povolania, kuchári, auto-elektrikári, učitelia, policajti. A o tom, čo vyžaduje trh IT špecialisti základných úrovní, priemyselní programátori, projektoví manažéri, zoznam by bol dlhý, tak to je presne dôvod iniciatívy na diskusiu.

Ako sa prejavuje, keď školský systém dostatočne pružne nezareaguje na vývoj na trhu?

Ešte raz. Bavíme sa v teoretickej rovine a treba si uvedomiť, že je ťažké predikovať vývoj pracovného trhu 10 rokov dopredu, preto si myslím, že je dôležité pravidelne prehodnocovať buď samotné odbory alebo čiastkovo ich smerovanie. A teraz príde hlavný princíp tejto témy. Tá iniciatíva, tlak na identifikáciu potrieb regiónu, musí prichádzať zdola. O tom, že je vždy rezerva a priestor na aktivity aj nad rámec učebných osnov. Zas je to o koordinácií, komunikácií, záujme detí a vôli nás dospelých. 

Môžeme byť konkrétny?

Príkladov je viac. Niektorý z odborov sa teší veľkej obľube a v lokálnych podmienkach v priebehu dekády úplne presýti regionálny trh práce, čo zároveň potenciálne oslabí iný odbor. V podmienkach priemerného okresného mesta aj päť, desať, dvadsať kvalitných pracovníkov je rozdielový počet. A potom naopak. Niektorý z odborov sa zatvorí kvôli nezáujmu, zlému odhadu do budúcnosti. No a opäť, uplynie desať rokov a je úplný nedostatok. Do toho pridajme zmeny záujmov a ambícií mladých ľudí. Ku tomu bežný vývoj na trhu práce, so všetkými nedostatkami. Snažím sa poukázať na to, že exponované regióny, ako je aj ten náš, má potom veľmi ľahko zarobené na veľmi vážny spoločenský a ekonomický problém.   

Ako sa potom znižujú dopady?

Ťažko. Kedy sa reálne začne prejavovať prínos absolventov? Osem rokov? Dvanásť? Preto iniciujem diskusiu a tlak na to, aby sa tejto otázke veľmi vážne venovali už dnes.

Nie je toto náhodou úlohou štátu alebo kraja ako zriaďovateľa?

Formálne možno áno. Ale zas štát, ani VÚCka nemohli vedieť, že v priebehu pár rokov napríklad exponenciálne expanduje generatívna umelá inteligencia, ako sa to dá využiť pri učebnom procese alebo že po pandémií sa úplne vyhrotia podmienky v gastro sektore. Ďalší príklad. Máme historicky násobný počet registrovaných a užívaných automobilov v krajine a v spádovom okresnom meste ledva prežíva odbor automechanik. My máme problém nalákať pár chlapov na odbor a zároveň by sme potrebovali ešte jeden ďalší, ktorý sa bude venovať výhradne elektromobilom. Napríklad.

Kto má poukazovať na nové potreby a podmienky?

Máme dve možnosti. Buď čakať, kým nám príde nejaká direktíva. Alebo ísť trochu šťastiu oproti, ako sa hovorí. A participovať na tom procese. To je nielen odborná, ale aj verejná diskusia. Z čoho vyplýva opäť úloha koordinácie. Zároveň podčiarkujem dôležitosť
mimoškolských aktivít a organizácie voľného času. A to nielen z hľadiska výchovy detí,
ale zároveň záchytu talentovaných a šikovných detí.

Však máme zodpovedné orgány? Aj v štátnej správe, aj v samospráve.

Áno a každý z nich má nenahraditeľnú úlohu. A každý z nich sa venuje svojej agende. Ale nikto nie je koordinátorom zdola. Keď by sme si to teraz nakreslili, tak v tom diagrame nám vyjde,
že správne fungovanie a projektovanie tohto systému je v primárnom záujme regiónu,
ale hlavne mesta. Jednak má najväčší dosah na denný život obyvateľstva, jednak
má najčerstvejšie informácie o spoločnosti, komunite, trhu práce, podnikaní a hlavne o vývoji
a trendoch a jednak zo zriaďovateľskej pozície zodpovedá za základné vzdelávanie a mimoškolské aktivity. Lokálna samospráva je, ak nie zákonom, tak morálne priamo povinná koordinovať a iniciovať tieto procesy. Zjednodušene povedané mesto si u kraja a štátu musí objednávať tieto služby, nie čakať kedy a čo mu bude ponúknuté. Ale to už zachádzame
do politiky.

Aké sú aktuálne potreby trhu práce v našom regióne a bližšom a širšom okolí?

V tomto prípade sa musíme baviť vo viacerých rovinách. Vždy o aktuálnych potrebách nielen trhu práce v súkromnom sektore, ale aj štátnej správe a samospráve štandardne, potom o následkoch a turbulenciách v ťažkých hospodárskych časoch sa ani nemusíme zrejme baviť. Ďalej v rovine zmien záujmov a ambícií mladých ľudí, ktoré sa vyvíjajú stále dynamickejšie.
A do roviny rovnakej dôležitosti potom musíme uviesť samozrejme plánovanie a projektovanie vývoja. S informáciami, ktoré máme dnes vieme, že budeme potrebovať ďaleko viac študijných odborov, ktoré sa budú venovať výpočtovej technike a komunikačným technológiám, software-u, vývoju programov a aplikácií, umelej inteligencie, zohľadniť tento vývoj v štúdiách elektrickej infraštruktúre a spotrebe. Potenciál vidím v bezpečnostných štúdiách zabezpečovacích systémov, kamerových systémov a možného využitia umelej inteligencie. Doprava ako celý komplex odborov, musíme vychovávať ďalšie generácie vodičov z povolania, mechanikov, manažérov logistiky, dopravných pedagógov. Opäť, je to rozsiahla téma.

Ako sa vysporiadať s demografickým vývojom a odlivom?

No práve to je jedna z point tejto iniciatívy. Demografický vývoj je nepriaznivý a ak sa na to nepripravíme už dnes, budeme čeliť generačným výpadkom a následne otázka kvality
na pozíciách kľúčovej infraštruktúry ako učitelia, hasiči, policajti, referenti a tak ďalej. Čiže s demografickým vývojom sa vysporiadame tak, že sa podľa toho nastavíme už dnes. A odlivu mladých a ekonomicky aktívnych ľudí zamedzíme tak, že všetkými dostupnými prostriedkami zvýšime životný, študijný, voľnočasový a pracovný komfort tak, aby ľudia nie odchádzali,
ale šikovní sa vracali, napríklad po štúdiu na vysokej škole. Aby sa mali do čoho vrátiť.

To sa javí ako fakt závažná téma v rámci systému vzdelávania a výchovy.

Je to téma s celospoločenským dosahom. Pre kapacity tohto rozhovoru som sa snažil zachytiť základnú pointu iniciatívy a hlavne priblížiť princípy, pre ktoré je táto téma nielen dôležitá,
ale hlavne aktuálna. Preto verím, že bude v budúcnosti ďalší a ešte väčší priestor pre študijné odbory v našom regióne. Urobme viac.