Čo to je vlastne zlučovanie škôl?

Zlúčenie dvoch škôl je síce nie častým, ale zároveň štandardným systémovým nástrojom v školstve, keď dôjde k administratívnemu spojeniu viacerých škôl do jedného formálneho subjektu. Má to hneď niekoľko veľmi dôležitých dôvodov. Prvým sú praktické dôvody – ak je v spáde viac škôl s príbuznými študijnými odbormi, spojenie prináša rýchlejšie a prehľadnejšie rozhodovanie a riadenie, v súčasnej dobe aj čerpanie dotácií z rôznych mechanizmov. Keď uvažujeme v rovine, že niektoré časti školského systému by sa v pravidelných intervaloch mali vyhodnocovať a prispôsobovať napríklad pracovnému trhu a regionálnym potrebám, globálnym trendom či vedecko-technickému pokroku, tak logicky aj z úpravy študijných odborov môže vyplynúť spojenie alebo naopak rozdelenie školy. Ďalším z možných dôvodov je kapacita. Spojenie škôl môže podľa potreby priniesť optimalizáciu riadenia ľudských zdrojov pedagogických a nepedagogických pracovníkov a v neposlednom rade aj ostatného personálu. S uvedeným potom samozrejme priamo súvisí aj ekonomická optimalizácia prevádzky jednotlivých subjektov. Vo všetkých ohľadoch je to náročný proces, ktorý sa neudeje zo dňa na deň. Informácia, že sa nad takýmto krokom uvažuje alebo pripravuje, je vždy pre dotknuté subjekty silná téma, preto je zároveň nevyhnutná fakt dobrá komunikácia všetkých zainteresovaných strán. Lebo aj dobrý nápad, keď sa odkomunikuje zle, tak sa môže javiť ako problém. A tých je momentálne asi všade dosť.

Prečo by sa školy mali alebo nemali zlučovať?

Úplne chápem, že hlavne tradičné školy v regióne majú s touto témou častokrát problém. Ono zriaďovatelia škôl, ktorých sa to spravidla týka, sídlia úplne inde a ďaleko a chcú meniť rokmi budovaný a zaužívaný systém a meno jednotlivých škôl. A vlastne dosť napnutý systém ešte vystavovať ďalším zmenám. Ešte raz. Úplne rozumiem obavám mnohých kolegov. Ale stále verím, že keď je takýto nápad dobre naplánovaný, projektovaný v širšom kontexte a ešte aj dobre realizovaný, tak pozitívne výsledky to môže priniesť už v krátkych horizontoch. Aby sme si rozumeli, bavíme sa vo všeobecnej, systémovej rovine, aj v kontexte modernizácie študijných odborov, výchovy, vzdelávania a ďalších tém našej občianskej iniciatívy. Len zopakujem, že je to vždy dlhý proces a podľa aktuálnych informácií sa skúmajú možnosti a potreby v jednotlivých regiónoch, čiže nazvime to nejakou prípravnou alebo prieskumnou etapou. Čiže zatiaľ sa bavíme v rovine, že som možno iniciátorom nejakej širšej komunikácie k tejto téme. Jednak je to fér aj pre kolegov, aj rodičov a jednak si myslím, že mám nápady, ktoré by mohli pomôcť k téme.

Kto je vlastne zainteresovaný v takom procese?

Tak samozrejme školy. Väčšinou ide o stredné školy, takže ich zriaďovateľom je vyšší územný celok. Mzdy učiteľov a ďalšie výdavky na vzdelávanie sú normatívne financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom ministerstva školstva. V procese sú ďalej zainteresované všetky orgány štátnej správy, odborné a záujmové združenia na rôznych úrovniach a s rôznymi právomocami. A v neposlednom rade rodičia. Tých sa to týka hlavne v širšej spoločenskej rovine, pretože ak ten proces je aj časovo náročný, tak sa žiaci a rodičia vlastne dovtedy vymenia. Ale zas len zopakujem, že v širšom spoločenskom kontexte sa to vlastne týka všetkých. A z tohto pohľadu sa to málokedy prezentuje.

Kto je zodpovedný za koordináciu a komunikáciu?

V odbornej a kompetenčnej rovine je koordinácia a komunikácia daná zákonom. Ale ak túto tému vnímame ako širšiu spoločenskú záležitosť, do ktorej komponujeme aj verejnosť. Tak potom mám za to, že to musí začínať už na lokálnej úrovni. Aj samosprávnej, aj odbornej. Vždy máme možnosť priamo pôsobiť na témy, ktoré sa nás dotýkajú. Musíme to využiť. Urobme viac.

Ak je to systémové riešenie, čo prinesie?

O základných výhodách, možnom prínose a prípadných nevýhodách sme si zhruba povedali v predchádzajúcich odpovediach. Táto téma ale zároveň otvára priestor pre poukázanie na možno ešte väčšiu systémovú záležitosť, o ktorej musí byť v spoločnosti pravidelná diskusia. A tou sú práve študijné odbory. V rámci našej občianskej iniciatívy je to samostatný bod, len chcem poukázať na ich priame prepojenie. A ako sa môžu vhodne dopĺňať.

Ako sa takéto spojenie alebo rozdelenie môže dotknúť študujúcich, absolventov alebo záujemcov?

Keby takáto zmena nastala hoci aj od nasledujúceho školského roku, tak sa to priamo dotkne vlastne len troch ročníkov, ak sa bavíme o štvorročnej strednej škole. Čiže pre aktuálne študujúcich je tá zmena formálna a väčšinou praktická ako zmena miesta alebo budovy výučby a podobne. Absolventi môžu oceniť napredovanie v obore, ktorí vyštudovali a záujemcovia vlastne taktiež. Pretože vždy sa bavíme o formálnom zlučovaní škôl, nie o ich rušení.

A čo rodičia?

Nemusia mať obavy. Takéto zmeny sú vždy administratívneho a odborného charakteru, tých konkrétnych prvkov systému, ktoré pozitívne ovplyvnia vzdelávací proces. Takže moja rada rodičom je zaujímať sa o dianie, sledovať trendy aj na trhu práce, aj v zahraničí a mať správny názor pri rozvoji školského systému nielen v regióne, ale celom štáte.

 Aké sú vlastne etapy takého procesu?

Pre človeka, ktorého úplne dopodrobna nezaujíma horizontálna a vertikálna štruktúra verejnej správy, by to bolo zrejme nudné čítanie o pracovných skupinách, odborných komisiách, štúdiách a posudkoch. Každopádne, ak sa má niečo takéto diať aj u nás a máme možnosť spolupodieľať sa na kreovaní prakticky našej budúcnosti, tak chceme a musíme byť pri tom. Ale nemôžeme čakať, kým nás niekto vyzve do tance. Musíme ísť šťastiu oproti. Urobme viac.

Aký je časový horizont prípadnej realizácie?

Ak sme dnes v stave nejakého prieskumu a prípravy, tak môžeme rátať s realizáciou v školskom roku 2026/27, možno 28. Toto by som nerád teraz nejako odhadoval. Dôležité je, aby to bolo urobené dobre a včas. Čiže zlučovať školy? Áno, ale s rozumom.

Aký postoj by sme teda mali zaujať k tejto téme?

Treba tému sledovať, zaujímať sa o ňu a vždy stáť na strane rozvoja vzdelávania a výchovy v regiónoch. Potrebujeme to ako soľ.