Čo pre vás znamená šport?

Sloboda, s pár jasnými pravidlami. Kamaráti. Cieľ. A je jedno, či je cieľom ísť sa jeden deň v týždni vybehať s priateľmi alebo olympiáda. Či je cieľom gól streliť alebo ho naopak chytiť. Pri všetkom sa vyplavuje rovnaký hormón šťastia. 

Čo pre vás znamená šport detí a mládeže?

Rozvoj. Postupný. Fyzický. Mentálny. Hodnotový. Spoločenský. Jeden z pilierov výchovy.

Aká je aktuálna situácia v priemernom športovom klube?

Podobne, ako pri študijných odboroch, aj pri športe, bez ohľadu na kategóriu či druh, až po čase vieme odmerať výsledky nášho dnešného rozhodnutia. Ak športový alebo vo všeobecnosti voľnočasový klub racionálne, vytrvalo a cieľavedomo pracuje na všetkých stránkach organizácie, dokážu aj športové kluby z našej malej krajiny dosahovať svetové výsledky. Častokrát aj z malých okresných miest ako je Lučenec. Aktuálne je drvivá väčšina organizačných a finančných nákladov priamo na kluboch. Samospráva podľa svojich finančných a ideových možností dotuje kluby príspevkom v určitej výške. No vnímam určité rezervy, ktoré sa dajú riešiť, myslím, veľmi jednoducho a efektívne. Čo ma však mrzí, sú aktuálne informácie, že konkrétne naše mesto sa zlú hospodársku situáciu snaží sekundárne asanovať aj prostredníctvom zvýšeného finančného zaťaženia niektorých športových klubov. Čiže namiesto toho, aby sme hľadali spôsoby, ako aj nefinančne podporiť snahu a výsledky detí a mládeže v našom meste, tak ešte im zvýšime poplatky za využívanie mestského majetku. Nerovnomerne, nesystémovo, necitlivo. A pritom fakt, že väčšina prevádzkových nákladov takých klubov je na pleciach rodičov, prípadne nadšencov. Radšej hľadajme ďalšie možnosti ako motivovať ďalších mladých ľudí, aby športovali a vychovávajme ďalšie generácie majstrov a medailistov. Hľadajme spôsoby, ako sa kluby dajú podporiť. Nie naopak.

Ak si odmyslíme zákonné dôvody, prečo má samospráva mať záujem na takejto podpore?

Ono vždy sa tá podpora naväzuje na reprezentáciu mesta navonok, čo síce je pravda, ale zo spoločenského hľadiska je to len sekundárna, možno terciárna úloha. Samosprávy si musia uvedomiť, že ide o priamy dosah na vývoj detí a mládeže, ktorý na seba naväzuje množstvo ďalších výhod a pozitívnych dôsledkov. A možností. Ja sa vlastne čudujem, prečo sa doteraz nič z toho nerealizovalo.

Aktuálna podpora nedostačuje?

To je asi skôr otázka priamo na kluby a zväzy. Ale myslím, že z rozhovoru by vyplynula odpoveď o značných rezervách, ktoré samosprávy a štát pri podpore športu detí a mládeže majú.

Aké riešenie odporúčate?

Vymenujem aspoň časť. Optimalizácia finančnej podpory klubov podľa počtu členov, dosiahnutých úspechov a plánov o rozvoji. Samosprávy musia byť súčinné pri poskytovaní priestorov na tréning a súťaže, za symbolické nájomné ceny. Ďalej musia participovať na doprave, občas možno ubytovacích kapacitách, marketingu a koordinácií s ďalšími organizáciami, ktoré sa venujú voľnočasovým aktivitám. Modernizácia riadenia voľného času detí a mládeže v praxi. Myslím, že už boli spomenuté koordinácia a komunikácia, však? To je riešenia, ak máme nápad, víziu a plán.

Nebude to drahé?

V tom je čaro tých nápadov, že zohľadňujú aktuálny vývoj v hospodárstve. Kde je napísané, že dobré nápady musia byť zákonite drahé. Musíme pracovať s tým, čo máme. Lebo kalendár je neúprosný.

Aké to má potom nevýhody?

Že ide stále len o občiansky tlak. Ale moc samotného rozhodnutia je v rukách iných ľudí. Treba presvedčiť jednotlivé samosprávy o realizácií týchto plánov. A ak plán nemajú, tak tam musia ísť ľudia, ktorí ho majú. Preto je nutné primárne komunikovať so všetkými zainteresovanými subjektami a synchronizovať tak ten spomínaný tlak zdola. Zatiaľ mimo mikrofón vám potom poviem nejaké riešenia a ich reálne finančné a časové náklady a budete sa fakt čudovať, že prečo to nie je už dávno. Myslím, že nájdeme spoločnú reč nielen na kluboch, ale aj s verejnosťou a ostatnými rodičmi.