Ostatne sme sa bavili o ekonomickej kondícií mesta, hlavne o skutočnosti, že mesto a mestské podniky sú v strate. Odvtedy ste zverejnili ďalšie materiály o stave mesta. Aká je odozva?

V prvom rade. Chcem poďakovať všetkým podporovateľom, ktorí verejne označili, že sa im páčia moje myšlienky a názory na sociálnych sieťach a rovnako som vďačný za každú súkromnú správu a maily, ktoré mi ľudia pošlú. Bohužiaľ, pre nás Lučenčanov, je tých problémov, o ktorých musíme hovoriť nahlas, dosť veľa. Ľudia na dennej báze pridávajú na sociálne siete svedectvá nefunkčnosti niektorých úloh mesta. Súkromne majú potom otázky.

Čo sa pýtajú?

Viete, normálny bežný Lučenčan nemusí byť študovaný ekonóm alebo manažér z praxe, aby videl a cítil, že niektoré z kľúčových riadiacich procesov a rozhodnutí na meste nie sú správne. A že na to doplácame peňažne a životným komfortom všetci obyvatelia tohto mesta. A tých problémov pribúda. Ľudia sa okrem iného pýtajú, či a čo sa s tým dá robiť. Píšu zážitky, častokrát negatívne, z ich denného života. Ľudia intenzívne vnímajú vývoj v Lučenci.

Tém je asi viac.

Počas leta som viedol množstvo osobných rozhovorov na viacero tém a myslím, že je nutné, aby sme pokračovali v tvorbe takého obsahu, ktorý poskytne ľuďom informácie o realite, ktorá má priamy vplyv na ich denný život a priestor. A peňaženky. Ľudia v dennom zhone nemajú šancu sledovať bežný výkon samosprávy, vždy vidia až výsledok, aj to až po určitom čase. A ak je výsledkom nepriaznivý stav, občan sa už nedozvie, kde v procese sa chyba urobila, ktoré rozhodnutie je zlé a kde je nápad možno aj dobrý, len je napríklad slabší manažment. Takže nakoniec sa bavme v dvoch rovinách. O konkrétnom probléme, ktorý má priamy dopad na život občana a v druhej rovine o príčinách jeho vzniku. Ale ľudia majú, pochopiteľne, aj osobné otázky. Aj konfrontačné.

Sú aj negatívne reakcie?

Tak na znenie občianskej iniciatívy za vzdelávanie a výchovu by už z princípu veci nemali byť negatívne reakcie. Ale nie. Zatiaľ som sa nestretol s vyslovene negatívnymi postojmi ani v prípade názorov na aktuálnu ekonomickú situáciu v meste. Aj osobne som viackrát dostal priamu otázku, prečo sa z pozície učiteľa vyjadrujem ku konkrétnym manažérskym a ekonomickým problémom. Vždy sa zhodneme, keď vysvetlím, že výskum a výučbu robím navyše. Normálne pracujem, viac ako 25 rokov zastávam riadiace funkcie v rôznych odvetviach. V banke, výrobnom podniku aj dopravnej spoločnosti. Ľudia chápu, že za ten čas som riešil veľké množstvo problémov, plánov a nápadov, mám kontakty na odborníkov z mnohých oblastí.

Aký je výsledok takejto konfrontácie? 

Že sa opýtajú, či je to naozaj také zlé s číslami mesta. A tí čo sa o problematiku zaujímajú hlbšie majú veľký prehľad. Bol som prekvapený, že koľko ľudí veľmi rýchlo vie vymenovať zoznam tém či zážitkov, ktoré ústia do ich znepokojenia z vývoja v meste. A to sa nemusíme baviť, ako reagujú ľudia, ktorí tu dlhšie neboli a sú prekvapení. A zmätení. Z toho ako sa mesto zmenilo. Životom, pulzom, takou dušou, ktorú toto mesto vždy malo. Dnes to už nie je ani ten povestný smiech cez slzy.

A je to naozaj také zlé s číslami mesta?

Zatiaľ poznáme čísla za minulý rok. Plnenie rozpočtu bolo v neprospech občana. Zo súčasného rozpočtového obdobia nás čaká posledný kvartál a bude sa schvaľovať rozpočet na budúci rok. Ja len dúfam a verím, že mesto postaví reálny rozpočet a hlavne nebude zaťažovať mesto ďalšími gigantickými úvermi, bez relevantných podkladov, analýz a plánov. Globálna hospodárska situácia momentálne nedáva priestor na štýl riadenia „pokus-omyl“, hlavne ak má byť realizácia otáznych projektov zaťažená miliónovými úvermi. Hlavne, keď treba sfunkčniť základné veci.

Ako sa prejavuje nefunkčnosť procesov a riadenia?

Finančne. Keď subjekt urobí zlé ekonomické rozhodnutie. Potom úverom musí riešiť nielen investičné náklady, ale aj prevádzkové. Nestabilný cash-flow. Dokedy bude mesto vládať splácať tieto úvery. Ďalším prejavom je amortizácia majetku. Nesprávne alokované prostriedky zákonite chýbajú inde.

V akom stave je teda majetok mesta.

Pozrime sa na súčasný stav budovy ubytovne na Rúbanisku, bytového domu na Gorkého ulici, domu na Rázusovej ulici a ďalších. Stará plaváreň v bývalom Kerku? O budovu nemá nikto záujem, ani v dražbe. Mesto preinvestovalo značné prostriedky do kúpy a sprevádzkovania objektu. Chvíľu slúžil. Roky chátra a len ťažko sa už dnes nájde záujemca. Nevieme vyriešiť starý problém, ale máme novú plaváreň za ďalšie milióny. Pozrime sa v akom stave je peší nadjazd na Rúbanisku. Človek nemusí byť stavebný inžinier, aby videl, že to od dobrého stavu má už veľmi ďaleko. V akom stave je peší nadjazd do Opatovej. V akom stave sú cesty. V akom stave je asfalt na relatívne nových cyklochodníkoch. Ako vyzerá tržnica, ako vyzerá artézska. Že ani po toľkých rokoch nemáme normálny chodník na veľkú strednú školu na Zvolenskej ceste. Že ani po toľkých rokoch nemáme normálny chodník na Fiľakovskej ceste, v priemyselnej zóne, kde pracuje množstvo ľudí, kde je záhradkárska osada a kde sídli časť mestského úradu. Viete čo, presne takto sa prejavuje nefunkčnosť vedenia. Keď má úrad jedno pracovisko v 50 ročnej nerekonštruovanej budove, druhé pracovisko v historickej radnici a tretiu úradovňu má v prenajatej budove v priemyselnej zóne na konci mesta, kam nevedie chodník. Lesk a bieda. V chaose.

Ako priemyselný park?

To je viac chaosu ako lesku. Za posledných 15 rokov Lučenec na priemyselnom parku viac stratil ako získal. Čo je veľmi zaujímavý spoločenský a obchodný model. Stačí sa pozrieť do priemyselného parku pri Veľkom Krtíši, Rimavskej Sobote alebo Krupiny. Dovolím si tvrdiť, že aktuálny stav parku hazarduje s kľúčovou zamestnanosťou v regióne a zároveň predstavuje pre mesto hrozbu ďalšej výraznej ekonomickej a ekologickej záťaže. Čo je mimochodom po 15 rokoch sľubov dosť biedny výsledok. Ale naspäť, čiže opäť dvojitý problém. Nielenže máme neobsadený priemyselný park, ale ešte aj ten jeden z pár nájomcov je a ešte bude značne problémový.

To sa týka tej chemickej spoločnosti na spracovanie plastov?

Presne tak. Spoločnosť v konkurze, objekt je v zlom technickom stave. Videli ste strechu? Zvyšky uhľovodíkových produktov sú skladované v nádobách na voľnom priestranstve a pri bráne. Nejde len o formálnu, ekonomickú a právnu záťaž na mestský majetok a plány. Nielen ekologický problém, keďže dnu doslova prší. Ale je to ďalší signál pre potenciálneho investora. Že s akým manažmentom asi tak bude spolupracovať, ak toto aj po rokoch vyzerá stále rovnako. Za posledných 10 rokov bolo sľúbených alebo inak dohodnutých osem subjektov. Osem. Sľúbených spolu snáď tisíc pracovných miest. Realita? Z týchto ôsmych nevzniklo ani jedno pracovné miesto. 

Čiže ak chceme byť sarkastický, plne obsadený už zrejme nebude. Nie je to zradná situácia?

Akademik musí rátať s každým možným variantom, no ja si fakt nechcem ani len predstaviť situáciu, že by mal napr. taký Adient, alebo ďalší väčší zamestnávateľ nejaký problém a museli by prepúšťať. Ale to sa týka viac vecí, kde mám pocit, že mesto nemá ani plán A, nieto ešte plán B. A keď už máme byť sarkastický, poviem že mesto nemá ani len deky, keby prišla veľká búrka. Ako chceme, aby fungoval priemyselný park. Nevieme sa zbaviť starej plavárne, postavíme novú v najdrahších časoch? 

Tento súhrn bude opäť negatívny.

Bohužiaľ, sú to ťažké témy, ale priamo spôsobujú odliv mladých a šikovných ľudí do iných miest alebo krajín. A myslím, že sa zhodneme, že Lučenec si ďalší odliv možno už nemôže dovoliť. Čiže mesto a mestské podniky máme v strate, množstvo úverov na bankových účtoch, zlý cash-flow, zanedbaný vlastný majetok, nesprávne investičné rozhodnutia alebo naopak zmeškané príležitosti, nefunkčný priemyselný park, lenivé čerpanie fondov a dotácií. To je fakt len rýchly výpočet základných problémov. Uvidíme, ako sa k jednotlivým témam postaví vedenie pri tvorbe a plnení rozpočtu v ďalšom období.

Záverečný odkaz?

Majte otvorené oči, pýtajte sa. Chceme viac, keď my občania platíme viac mestu a mesto na odmenách vedeniu.