V minulom rozhovore sme sa okrajovo dotkli témy interakcií vášho obsahu na internete.

Áno. Nepravidelne, ako vyjde čas, zverejňujeme obsah na internete, webstránke a sociálnych sieťach, najmä facebooku. No a som príjemne prekvapený z reakcií a dosahu, ktoré tento obsah má. Ľudia ma ale kontaktujú aj osobne. Krátky rozhovor, otázky na názor alebo len zdieľajú svoje zážitky a postoje. Možno je až zarážajúce aká je skutočná atmosféra medzi obyvateľmi mesta. A ako voliči v úvodzovkách dospeli a nenechajú sa zaslepiť nejakými rýchlymi investíciami pred voľbami, prázdnymi aktivitami alebo sľubmi. Ono sa to otočilo. Žijeme tu každý deň a voľby sú raz za tisícpäťsto dní. A po štyroch volebných obdobiach sa už to vedenie nemá na čo vyhovoriť. Ja sa na základe svojich skúsenosti snažím ľuďom ukázať na čo sa majú pozerať, aby neboli oklamaní.

Keď ste začali zverejňovať svoje myšlienky, s akými reakciami sa stretávate. Čo vám ľudia píšu do súkromných správ?

Z väčšiny pozitívne reakcie. Máme spoločné názory na množstvo tém. Píšu návrhy na spoluprácu, svoje nápady. Touto cestou sa zároveň chcem aj ospravedlniť tým, ktorým som náhodou neodpísal. Občas píšu aj dôverné informácie so svojimi nepriaznivými skúsenosťami, dokonca z prostredia fungovania mestského úradu. O tom, ako reálne mesto vyzerá netreba ísť do mojich mailov. Stačí si prečítať komentáre aj pod oficiálnymi príspevkami mesta.

Nezachytil som vyslovene negatívne alebo kritické komentáre na Pavla Križa. Skôr nejaké odvrknutia?

Samozrejme. Človek nemôže vyhovieť každému a zároveň nie s každým sa musíme zhodnúť na pohľade na vec. Ja sa ale nevyhýbam ani konfrontačným názorom, ak sú v medziach slušnej komunikácie. Každá relevantná diskusia by mala končiť obohatením poznania oboch strán. Ale je pravda, že zásadne negatívne reakcie tam nie sú. Skôr ma mrzí, a to sa už budem opakovať, že niektorí zamestnanci úradu radi v pracovnej dobe cez svoje súkromné profily komentujú moje aktivity, hodnotia ich a doteraz nechápem, že z akej pozície. Buď majú málo práce na danej pozícií alebo je už všetko urobené?

Museli ste nejaký komentár vymazať?

Nie. Stretol som sa s tým, že ľudia po mojej odpovedi alebo reakcií sami vymazali svoj príspevok. Ale neviem o tom, že by k dnešnému dňu bol zablokovaný nejaký obsah. Ale samozrejme je len otázkou času, kedy sa objaví nejaký záhadný anonymný profil, ktorý bude aktívne komentovať môj obsah. Pokiaľ budú príspevky v norme zásad slušnej komunikácie, nemám za potreby mazať prípadne iné názory. Aj keď si osobne myslím, že normálny človek, ktorý tu žije musí vidieť, že veľa vecí v meste “nešlape” tak, akoby malo. A že na to poukazujem alebo navrhujem riešenie nemôže byť predmetom kritiky. Ja za to nemôžem, že mesto dlhodobo zanedbáva svoje úlohy. Zároveň musím poďakovať občanom, ktorí sa neboja a zverejnia svoje postrehy či fotky na „sťažnostiach“ a dvakrát poďakovať občianskym aktivistom, ktorí na úkor svojho voľného času poukazujú na zlyhávanie úloh samosprávy na stránkach Za krajší Lučenec. Osobitná vďaka patrí určite občianskemu združeniu Náš Lučenec, ktoré dôslednou analytickou činnosťou dlhodobo a trefne poukazuje na všetky dôkazy neschopnosti a neprofesionality aktuálneho vedenia samosprávy. To sú všetko ľudia, ktorým dlhodobo nie je ľahostajné ako vyzerá a funguje mesto, v ktorom žijeme. Snáď to nie je len moja domnienka, ale z ľudí cítiť zásadnú vôľu po zmene.

Čo vám utkvelo v pamäti z nejakých komunikácií?

Keď sa ľudia pýtajú na konkrétne riešenie nejakej problematiky a dodajú, že veď ty si manažér, tak povedz. Ty si ekonóm, tak povedz. Vy ste sused. Ale veď aj ty si otec, tak ako by si to urobil s podporou športu. A podobne. Čo vlastne len potvrdzuje, že ľudí zaujíma môj názor na konkrétne veci. A zhodneme sa v mnohých otázkach. Čo ma teší. Odkaz a cieľ je jednoduchý, ale jednoznačný. Musíme zastaviť úpadok mesta. A musíme postaviť Lučenec na nohy. Všetkými dostupnými schopnosťami a znalosťami. Mrzí ma, že keď sa ľudia dopytujú po návrhoch riešení v komentároch a mailoch a tam jednoducho na to priestor nie je. Lučenec potrebuje knihu riešení. Ale v ostatných osem rozhovoroch myslím, že zazneli konkrétne fakty a návrhy, ktoré sa dajú medzi riadkami prečítať. Viete, máme dlhodobý problém s mostami v meste a regióne. Aké je riešenie? No buď ich opraviť alebo vytvoriť politický tlak na to, aby boli opravené. Lenže tých problémov je deväťdesiatdeväť a ja mám problém vymenovať nejaký v poslednej dobe vyslovene úspešný projekt mesta. Že bežnému človeku musí prísť nevoľno. Samé omeškanie, zdraženie projektu, chyba na chybu, pokuty, trestné oznámenia, súdy. Keď mesto ako IČO prehrá súd, tak práve prehralo súd 25 tisíc Lučenčanov. Čo je zarážajúce, pani primátorka má problém už aj ako súkromná osoba. Myslím, že Lučenčania už ďalej nechcú, aby ich Alexandra Pivková zastupovala a reprezentovala. A myslím, že to dávajú dostatočne najavo.

Ľudia berú ako fakt, že kandidujete ako primátor. Kandidujete?

Táto priama otázka prichádza často. Odpovedám na ňu priamo. Ľudia si to predstavujú príliš jednoducho a pritom takéto rozhodnutie nevzniká zo dňa na deň. Zatiaľ nie je vyhlásený ani dátum volieb (deň volieb bol zverejnený krátko po rozhovore), ľudia sami od seba povedia, že by som to jednoznačne mal skúsiť, niektorí tvrdia, že by som to mal určite urobiť pre Lučenec. Ja som opatrnejší. Je to zásadné rozhodnutie pre človeka, prináša so sebou obrovskú spoločenskú zodpovednosť. Ale zároveň. Ak bude aktuálny vývoj stavu mesta pokračovať. To nemôžeme dopustiť. A ak si to vyžaduje boj, tak budeme bojovať. Viete Lučenčanom dochádza trpezlivosť a nepotrebujú kilometrové sľuby. Budem sa opakovať. Odkaz a cieľ je jednoduchý, ale jednoznačný. Musíme zastaviť úpadok mesta. A musíme postaviť Lučenec na nohy. Všetkými dostupnými schopnosťami a znalosťami. S ďaleko širším vnímaním spoločenských úloh samosprávy. Sme spádové okresné mesto, ktoré sa zároveň vyľudňuje. Tu už nie je priestor na ťažkopádnu dynamiku riadenia. Ide do tuhého.

Čiže kandidatúra je dlhý proces?

Určite. Človek najskôr svoje názory a myšlienky prezentuje najbližšiemu okoliu. A ak má dostatok pozitívnych podnetov, môže skúsiť tieto postoje a návrhy prezentovať aj verejnosti. Ak má dobrú odozvu, môže skúsiť ďalšie kroky. Mám tú výhodu, že mám okruh tých kontaktov široký. Nielen zo súkromnej sféry, no aj z akademickej obce. To zas treba zdôrazniť. Naspäť k odpovedi. Ono v podstate samotná kandidatúra je vlastne posledný krok, nie prvý.

A vy máte dobrú odozvu medzi verejnosťou?

Myslím, že štatistiky na sociálnych sieťach a webstránke hovoria jasnou rečou. Čo ma ale veľmi teší a zároveň utvrdzuje je, že veľa známych, ale aj neznámych ľudí ma oslovuje osobne a dávajú tu podporu, že s Lučencom treba niečo robiť. Niektorí, možno menej odvážni, podporu formulujú do správ a mailov. Ja si tú podporu veľmi vážim. Ľudia sa vyjadrili, že som ten správny na to, aby som sa postavil za ich boj o naše mesto, tak budem bojovať. Nech si každý predstaví ten svoj boj. Niekto chce krajší Lučenec, niekto čistejší, niekto bezpečnejší, niekto chce Lučenec, ktorý bude rozumne používať úvery a dotácie. Niekto chce viac športu, niekto viac kultúry. Všetci chceme normálne cesty, fungujúce odpadové hospodárstvo. Svetlo. Poďme do boja za náš Lučenec.

Veľa šťastia.

Ďakujem.