Výchovno-vzdelávací proces ako celok
Ako riaditeľ školy
Takmer od vzniku samotnej Vysokej škole ekonómie a manažmentu v Bratislave pred 20 rokmi, som vedúcim pracovníkom jej vysunutého pracoviska v Lučenci. Vždy sa budem zasadzovať za to, aby ľudia, ktorí žijú a pracujú v tomto meste mali dostupné vysokoškolské vzdelávanie. Nasledujúcu generáciu šikovných študentov si ale musíme vychovať tu, na našich stredných a základných školách. Preto si plne uvedomujem dôležitosť vzdelávacieho procesu, záujmových a mimoškolských aktivít detí a mladých ľudí v meste. Obzvlášť preto, že sme prirodzeným centrom regiónu s prihraničným potenciálom.
Vďaka decentralizácií verejnej správy a presunu kompetencií na menšie územné celky nám, ako občanom, dáva legislatíva dostatok priestoru na spoluúčasť pri výkone a rozvoji výchovno-vzdelávacieho procesu. Jednoducho povedané – ľudia podľa potrieb svojho konkrétneho regiónu môžu (a dovolím si tvrdiť, že musia) dopĺňať proces výchovy a vzdelania, pokojne nad rámec učebných osnov.
Ako vysokoškolský učiteľ
Ako docent Katedry ekonómie a financií Ústavu ekonómie a manažmentu sa spolu s kolegami podieľame na vzdelávaní novej generácie ekonómov so zameraním na verejnú správu a manažment malého a stredného podnikania. Dlhodobo podporujem, aby v meste vyrastala mládež zdatná nielen odborne, ale aj osobnostne. Ako dlhoročný pracovník v školstve mám niekoľko nápadov, ako urobiť výchovno-vzdelávací proces aspoň na lokálnej úrovni ešte efektívnejšie a modernejšie tak, aby bol Lučenec voľbou pre deti a ich rodičov aj zo širokého okolia. Dlhodobo analyzujem potreby v školstve. Moje zistenia a návrhy som viackrát odprezentoval na akademickej, odbornej či politickej úrovni a stretávam sa s pozitívnymi reakciami, preto sa aj touto cestou obraciam na kolegov učiteľov a rodičov s výzvou, aby sme urobili viac. Pretože nám všetkým musí záležať na vzdelaní nielen zajtra, ale už dnes.
Bezpečnosť na školách, kluboch a ihriskách
Ako otec
Ako všetci ostatní, aj ja sám, denne zverujem svoje dieťa škole či športovému klubu. Stále aktuálnejšou je otázka bezpečnosti našich detí a kolegov, či už pri vyučovaní alebo mimoškolských a voľnočasových aktivitách. Preto prevencia a schopnosť rozlišovať a eliminovať prípadné hrozby sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Otázka bezpečnosti, a to nielen na školách, ale aj na „ulici“ musí byť riešená systémovo. Práve tlak od rodičov a pracovníkov v školstve musí byť intenzívny. Nemôžeme čakať, kým sa niečo stane aj tu. Mám nápady ako prispieť k bezpečnosti učiteľov a žiakov. Myslím, že na túto tému nájdeme v blízkej budúcnosti spoločnú reč.
Učitelia, tréneri a nepedagogickí pracovníci
Ako kolega
Som členom Vedeckej a tiež Akreditačnej rady vysokej školy, čo je prejavom dôvery vedenia školy k mojej vedeckej práci a myšlienkam. Ale nie som len akademik. Na konci dňa som stále učiteľom, ktorý učí pred tabuľou a preto budem vždy bojovať za to, aby sme ja, moji kolegovia, ale hlavne vy a vaše deti strávili spoločný hodnotný čas v bezpečí a bez ohrozenia. Rovnako budem vždy stáť na strane adekvátneho odmeňovania učiteľov, ale aj nepedagogických pracovníkov v školstve, najmä keď každým rokom rastú nielen vzdelávacie, no tiež administratívne nároky a úlohy na všetkých týchto ľudí. Vzdelanie a výchova, ako jeden z pilierov spoločnosti, jednoducho musia byť podporované všetkými dostupnými spôsobmi. Forma podpory a odmeny môže mať rôzne podoby. Budem rád za každú príležitosť odprezentovať moje postoje a návrhy všetkým kolegom v školstve, kontaktujte ma, prosím.